Vždy som bola “jazykový” typ. Humanitné predmety, kde bolo treba pamätať si veľké množstvo údajov, som prechádzala s úplnou ľahkosťou. Ale keď si spomeniem na časy základnej školy, pre mnohých som bola klasická “bifloška”, jednotkárka. V skutočnosti iba niektoré predmety vyžadovali nejaké úsilie. Dejepis, geografia či jazyky mi išli akosi samé od seba. Preto, keď som sa rozhodovala, kam ďalej na strednú školu, moja triedna profesorka odporučila mojim rodičom, aby ma dali na bilingválnu školu. 

Mala som nadanie na štúdium a bolo známe, že na tomto type škôl je nevyhnutná aj ochota učiť sa viac ako na normálnom gymnáziu, a tá mi nechýbala. Vybrala som si francúzske bilingválne gymnázium v Bratislave, ktoré má zameranie na prírodné vedy a matematiku. Nemala som ich veľmi v láske, ale tá francúzština ma natoľko lákala, že som sa na tú školu odhodlala. Pamätám si úplne presne, že v roku, keď som robila talentové prijímačky, sa hlásilo na túto školu 620 študentov a brali len 60 = dve triedy po 30.  Veľmi som sa tešila, keď ma zobrali – na to dobrodružstvo, čo ma čaká.

Francúzštinu som si na tej škole zamilovala. Študovalo sa všetko a do hĺbky a v spojení so spoznávaním Francúzska to bola ideálna kombinácia. Ako druhý cudzí jazyk sme mali angličtinu, ktorú som sa učila už od 1. triedy ZŠ, ale k tej som si nevytvorila nijako zvlášť pozitívny vzťah, najmä kvôli našej profesorke, ktorú ešte aj s odstupom času považujem za úplnú katastrofu. Neviem, či ma táto negatívna skúsenosť natoľko poznačila, že dodnes nemám chuť sa k angličtine veľmi vrátiť, ale používam ju bez problémov v komunikácii so zahraničnými kamarátmi, aj si pozriem film či seriál v origináli. Strednú školu som ukončila so štátnicou C1 a to mi otvorilo mnohé možnosti. Ihneď po maturite som bez problémov v čase hospodárskej krízy našla moje prvé zamestnanie asistentky finančného riaditeľa pre veľkú francúzsku korporáciu. 

Okrem toho sa od detstva venujem aj súťažnému spoločenskému tancu a naši tréneri, s ktorými sme v tej dobe začali spolupracovať, boli Taliani. To bol dôvod, prečo som sa 2 roky po maturite začala učiť po taliansky a potom to už nabralo rýchly spád. Učila som sa veľmi  intenzívne a na 5. rok som si urobila štátnicu C2. Nebudem klamať, francúzština mi veľmi pomohla. Nakoľko som ovládala už veľmi dobre jeden románsky jazyk, druhý sa pridal celkom ľahko. Taliančinu som zbožňovala natoľko, že som v tom jazyku začala čítať aj odborné knihy či beletriu, doma mi denne išlo rádio či TV po taliansky.  

V roku 2016 prišiel veľký zlom. Naplánovali sme si s rodinou dovolenku v Španielsku, tak som si povedala, prečo sa nenaučiť zopár fráz a vedieť si vypýtať aspoň kávu? Tušíte, že to nezostalo len pritom 🙂 Pred týždňom som úspešne spravila C2 štátnicu aj z tohto 3. románskeho jazyka.

A ako to vidím dnes?